Po dvoch parádnych mäsitých receptoch, som sa rozhodla pre vege marec. Vybrala som recept, do ktorého neodmysliteľne patrí biele víno. Rizoto! Sú len dva typy rizota. To škôlkarske s kukuricou, hráškom, mrkvou a kôpkou eidamu na vrchu a potom tu je talianske krémové rizoto, ktoré úžasne mľaská a fantasticky sa zapíja bielym vínom. A keďže ja vám vyberám recepty, ku ktorým sa hodí naše víno, to škôlkarske necháme tentokrát bokom.

Ozvláštnime si pochmúrny február týmto famóznym kulinárskym jedlom a doma budete na 100% za hviezdu!   Tento recept je francúzska klasika. Na internete aj v kuchárskych knihách som našla rôzne varianty, ako pripraviť toto jedlo. ... a aj veľa hádok Francúzov, ktorí sú zúriví, ak vidia, že ste si dovolili do receptu pridať niečo, čo tam oni nedávajú. ;)

Prečo vám chcem predstaviť tento recept ako prvý v Novom roku? Viaže sa k nemu smiešny príbeh a veľká dávka sentimentu. Lasagne á la Bolognese bolo prvé jedlo, ktoré som uvarila ako pani mladomanželka Zelisková. Moje zručnosti s varením boli toho času veľmi chabé. Keďže v kuchyni bolo všetko nové, vrátane ostrých nožov, rovno pri krájaní cibule som si dorezala prst. A tak som utekala k maminke a posťažovala sa jej, ako mi to nejde. Domov som sa vrátila odhodlaná, že to zvládnem. A zvládla!...

Popíjať lokálne vínko, pohostiť sa fantastickými dobrotami v podobe bufetových stolov, vychutnať si prítomnosť ľudí, na ktorých nám záleží.  Aj taká môže byť rozlúčka so slobodou, oslava s priateľmi, teambuilding, babyshower či iný výnimočný event vytvorený len pre vaše potreby.

Predtým než sa pustíme do zarábania rozkvasu a kecoch o autolýze... Môj prístup ku kváskovaniu je veľmi kamošský. Už som to viackrát spomenula, že veľmi nemám rada, keď sa z kváskovania robí veda, čo zbytočne odrádza mnohých pustiť sa do toho. Ja som si zjednodušila všetko, čo sa dalo a chlebíky sú aj tak úžasné... Nepotrebujem predbiehanie, kto robí najlepšie a najkrajšie chleby. Najdôležitejšie pre mňa je, že dávam rodine zdravšiu formu pečiva.

Tento rok som plánoval a strašne sa na to aj tešil, urobiť sekt tradičnou metódou. Pripíjať si na Nový rok (nie tento, lebo proces výroby trvá dlhšie), to by bolo krásne... Ibaže príroda bola proti.

Nie, nejde o žiadny šmakový recept na divinu. To len vo vinohradoch bojujeme so zverou, ktorá nám robí značné škody. 

Spoznali sme nový vinohradnícky kraj. Najzaujímavejšie na tomto kraji je fakt, že sa tu smú pestovať výlučne tri odrody – Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Vďaka tomuto má Tokaj svoju silnú tvár.

Môj prvý blog bol o tom, kto sme a ako sme sa dostali k vinárstvu. Druhý blog by mal logicky byť o ňom... o našom vinárstve... o Víne Zeliska. A tak si píšem... prechádzam si hlavou, čo všetko si vyžaduje od nás víno, vinohrady počas roka ... popri deťoch a iných povinnostiach. Nie je to jednoduché, ale keď si nalejeme do pohára to naše vlastné ... niet krajší pocit zadosťučinenia.

Moja žena napísala pred pár dňami blog o tom, ako vyzerá môj, alebo skôr náš vinohradnícky a vinársky rok. Jej pohľadom. Tak pridávam aj svoj pohľad, ako jednotlivé práce vo vinohrade vnímam ja.

Premýšľam, čo by bolo najlepšie, ísť nato postupne obkecmi, alebo radšej In medias res? Vysvetlím vám, ako ste sa vlastne ocitli u Vinárovej ženy, alebo vás hodím rovno do príbehu?

Voňavý punč a čerstvý chlieb. To sú dve veci, na ktoré vždy zlákame našu návštevu cez sviatky. Mnohí sú totiž už prejedení a nič nechcú. No týmto dvom veciam neodolajú. Ak chcete zažiariť aj vy s originálnym punčom, nazrite na môj recept.