TOKAJSKÉ DOBRODRUŽSTVÁ

Tokaj mnohí poznáme ako oblasť, kde sa nalievajú len sladké putnáče. Patrila som do skupiny ľudí „nemám rada tokajské vína, lebo sú príliš sladké!“ Veľmi som sa mýlila. To, že všetci poznáme tie zlaté sladké vína medovej farby je presne to, čo Tokaj preslávilo a čo nenájdete nikde inde na Slovensku. Cibéby, drevené sudy, zrenie v tufových pivniciach. No tokajské typické odrody viete ochutnať aj v podobe sviežich suchých vín. Ponuka je tak široká, že človek si ani nevie vybrať. 

Ísť na Tokaj a neprejsť sa typickými tufovými pivnicami je hriech!

Ria: Pre mňa to bolo niečo celkom nové, keďže som na Tokaji bola prvýkrát. Popravde, z rozprávania Michala a môjho brata, ktorý bol aj s rodinou s nami, som si nevedela jedinečnosť tokajských pivníc vôbec predstaviť. A musím sa priznať, že keď som zišla dolu dlhými schodmi, padla som do kolien. Jedným slovom nádhera.

Michal: V tokajských pivniciach som bol asi tri roky dozadu, ale len na jeden večer, takže som sa strašne tešil. Na sobotu sme mali naplánovanú návštevu vinárskeho podujatia vo Veľkej Tŕni, no dovtedy sme chceli aspoň čo-to postíhať a popozerať. Chystali sme sa na návštevu veľkých vinárstiev (Macík, Ostrožovič), no to sme nakoniec nestihli. O dôvod viac vrátiť sa. :) Na Tokaj sme prišli v utorok, švagor v stredu. Hovorím mu: „Mám taký pocit, že sused nad nami je nejaký malý vinár, lebo včera mal na dvore nejakých ľudí na degustácii.“ Švagor sa na chvíľu vytratil a keď prišiel, len mi oznámil, že máme dohodnutú ochutnávku o šiestej.

Pivnica u pána Szathmaryho a objavené historické priestory

Šesť hodín, ochutnávka u suseda. Bez dlhých rečí sme smerovali do pivnice. Vinár, pán Szathmary, si ju kopal ručne, pár rokov dozadu. „Najskôr sme vykopali túto miestnosť, potom sme sa dali doľava, ale narazili sme na íl, čo sa nekope až tak dobre, tak sme išli tu doprava,“ opisoval vinár a ukazoval nám tiahnuce sa chodby na pravej strane. Nakoniec sa rozhodol skúsiť trošku kopať aj na ľavú stranu, lebo sa mu na nej niečo nezdalo. A tak sa dostal do zasypanej pivnice, ktorej vznik odhaduje na približne 16. storočie. Fascinujúce! Nasledovala ochutnávka, pri ktorej sme sa mohli porozprávať o vinohradoch, ich spôsobe výroby vína. Okrem veľkých vinárstiev odporúčam milovníkom vína práve takéto ochutnávky u „malých“. Má to svoje osobité čaro.

Tipy na výlet

Azda najlákavejšia atrakcia Tokaja je výhliadková veža v podobe veľkého dreveného sudu v Malej Tŕni. Pre náročnejšieho turistu je veža možno naoko prvoplánová, ale vďaka tejto maličkosti sa veľmi zvýšil turizmus a denne sa sem prešlo pekné množstvo turistov. Pri veži je aj jednoduché detské ihrisko a altánok na sedenie. Nezabudnite si však nabaliť repelent v letných mesiacoch.

Priznám sa, že keby sme neboli na Tokaji s deťmi, ako prvé by ma lákala plavba loďou po Bodrogu až do Maďarska. Nieže by sa s deťmi nedalo plaviť, ale aj výhľad z Lomnického štítu si užívate tak trochu inak, keď striehnete pritom na tri malé deti. Prístav nájdete za krásnou dedinkou Viničky. Celkovo sme našli na východnom Slovensku bohatú ponuku vodného turizmu. Vypisovať to všetko nebudem, ale ak ste vodné živly, prospekty nájdete na každom ubytovaní, lebo si na tom dali dosť záležať.

Ďalej nám boli odporúčané kúpaliská a aquapark hneď za hranicami Maďarska, no keďže nemali deti platné cestovné pasy, na kúpanie sme sa neodhodlali. Tentokrát sme sa uspokojili s vodnými oblievačkami na dvore nášho ubytovania. Do Maďarska (5 minút z Malej tŕne) chodia turisti aj za gastrom či do Zemplén Kalandparku zažiť dobrodružstvo na zipline dráhe.

Takisto si na každom kroku viete požičať bicykle a skúsiť cykloturistiku. Rozhodne by ste sa mali prejsť či už pešo alebo na bicykli cestičkami popri vinohradoch. Tak spoznáte trošku lepšie tokajské vinice a naskytnú sa vám prekrásne výhľady. Mňa fascinovali tie úzke dlhočizné strapce, ktoré u nás nepestujeme.

Do tipov na výlet rozhodne zahrniem aj možnosť nakontaktovať sa na vinárstvo a ísť si spraviť prehliadku historických pivníc. V rámci prehliadky si priplaťte za degustáciu vín s výkladom. U malých vinárov bude toto problém – my sami vieme, že to nie je jednoduché, byť stále k dispozícii pre návštevníkov, ale veľkovinárstva na to už majú svoj personál a ponuku nájdete na webovej stránke každého vinárstva. Najväčší granti sú samozrejme Ostrožovič, Macík, Zlatý strapec, Tokaj & CO, ktorí majú aj svoje historické zázemie. Nováčikovia medzi veľkovinárstvami sú Chateau Grand Bari. Priestory si viete omrknúť už na ich webkách a podľa toho sa rozhodnete, čo vás najviac láka.

Michal: Na Tokaj treba samozrejme ísť kvôli vínu (tak isto, ako k nám do Jura predsa). Najviac v tomto smere odporúčam naplánovať si výlet, keď majú nejakú vinársku akciu. My sme vychytali otvorené gazdovské pivnice. V sobotu pred odchodom sme teda so švagrom išli degustovať a pozdraviť priateľov vinárov do Veľkej Tŕne. Ženy tŕpli, aby nás sila pivníc nevcucla a nevypľula neskoro večer, keďže na druhý deň nás čakala cesta domov. Tak sme sa dohodli, že pre nás prídu. No... Napíšem len toľko, že sme odišli po vlastných, ale diali sa rôzne silné veci. Nič, v tomto prípade len – čo sa stalo na Tokaji, to zostane na Tokaji. :D Ale rozhodne odporúčam navštíviť Tokaj počas vinárskej akcie vo Veľkej Tŕni.