Rok vo vinici - pohľad Vinárovej ženy

Vinohradnícky rok

Náš vinohradnícky rok začína rezačkou v decembri. Práca chladná, so skrehnutými prstami, premrznutými nohami a so stekajúcimi ehm... vieme, čo. V termoske horúci čaj, ktorý nachvíľu uľaví od zimy. Jeden dúšok, druhý dúšok a naspäť do práce. V zime čas vo vinohrade plynie veľmi pomaly. Po dvoch hodinách musíme odísť, lebo sa dlhšie zima nedá zvládnuť. A takto po kúskoch sa posúvame od jedného vinohradu až po ten deviaty. Až príde marec a réva ožíva- tečie z nej lepkavá voda a my vieme, že už treba rezať rýchlo a neotáľať. Po rezačke sa réva hneď prichytí - priviaže o drôt, aby mala pri raste stabilitu a správne rašila. Prečo sa treba už pred príchodom jari ponáhľať? Maličké púčiky na réve sú príliš krehké a pri ohýbaní révy sa veľmi ľahko odstrelia... Nie je púčik - nie je vetvička - nie je hrozno - nie je víno. 

Prichádza jar

Máme porezané, máme poviazané. Prichádza voľno? Kdepak... Aj zem potrebuje prekypriť. Postarať sa o ňu nie je jednoduché. S prichádzajúcim teplom sadíme štepy do zeme. Čo sú štepy? Mladučké vetvičky, ktoré raz budú rodiť hrozno. Keď dostatočne vyrastú a budú silné. Niektoré umierajú, iné po pár rokoch urodia. Poriadna úroda po zasadení štepov prichádza na štvrtý rok. Taká je príroda. Vážime si ju. Lebo všetko má svoj čas.

A čo leto? 

Ten šialený čas, kedy sa vinohrady menia na džungľu. Búrky striedajúce sa s horúčavami spôsobujú nielen choroby, ale aj divoký rast révy. A tak sa prepletajú jedna cez druhú až šiestu a my to všetko peň po pni musíme upratať. A keď to upraceme, môžeme začať odznova... až dokým hrozno nejde dole. A medzitým treba pokosiť, choroby spacifikovať, divú zver odháňať,... V lete treba vstávať skoro a pracovať, kým nie je nebezpečné slnko príliš vysoko. Potom je najlepšie ukryť sa v pivnici... 

Ó áno... a tu sa nám práca vo vinohrade samozrejme prepletá s tou prácou v pivnici. Do nej treba chodiť pravidelne po celý rok... kontrolovať víno v tankroch, v sudoch, v demižónoch. Čo tam stvára, ako zreje. Či je všetko v poriadku. Ak podceníme kontrolu vína, ľahko sa môže z niektorého stať mutantík s octovinkou či prchavkami. A zlé víno si neprosí nikto!

Kráľovná jeseň

No vráťme sa naspäť do vinohradov, lebo prichádza najšialenejšie ročné obdobie. Oberačky striedajúce sa s prešovačkou dennodenne. Aha... čo je prešovačka? Lisovanie hrozna, priatelia. :) Oberačky sú vzácnosť. Prichádza rodina, prichádzajú priatelia... s deťmi i bez detí... pomocná ruka sa zíde každá. Veľký vinohrad máme obratý za tri hodiny, keď sa zíde dobrá partia. Na terase za odmenu čerstvá hroznová šťava či burčiak sú samozrejmosťou.

Posedenie spolu pri občerstvení, kým chlapi zomelú hrozno je ten čas, ktorý na tomto vinohradníckom roku najviac milujem. Keď sa zvrchu terasy ticho prizerám na môjho vinára, ako zdvíha bedničku plnú hrozna a nesie si ju do pivnice. Voľakedy si niesol mňa cez prah prvého bytu. Nevadí... aj tak je to čistá romantika. (smejeme sa, hej?) Po zomletí hrozna chlapi vychádzajú z pivnice, pridávajú sa k nám a jeme. Hroznová šťava chvíľu odpočíva na zomletých šupkách. Naberá vône, trieslovinky. Po pár hodinách sa vinár vráti do pivnice a všetko hrozno vylisuje na čistú šťavu. O pár dní to začína v pivnici búrlivo šušťať a vzniká burčiak. Vzácny to elixír plný vitamínov a minerálov. Všetko toto sa krúti až do konca októbra. Na konci už nevládzeme, na oberačky sa už ťažko zháňa pomoc. Každý už nás navštívil a nevieme, na koho sa obrátiť. No vždy sa niekto obetuje. Máme vynikajúcich priateľov. (posielam srdco) Kým dokončíme poslednú oberačku, z tej prvej oberačky je už v pivnici mladé víno. Taký je to krásny kolobeh. Vinár spáva na jeseň málo. Vstáva skoro, zaspáva neskoro. Cez deň vo vinohrade, v noci v pivnici. Sama neviem, čo je dôležitejšie. Keby podcenil výrobu vína hneď na zažiatku, nič by sme nemali. Musí makať... Ja musím byť trpezlivá. 

Čas vianočný je náš

Tak kedy si teda oddýchneme? Keď máme všetko hrozno pod strechou, musíme dbať na výrobu vína. A keď je prvé víno konečne vo fľašiach, musíme sa postarať o jeho predaj. Šialené obdobie vo vinohradoch sa strieda so šialeným obdobím predaja. Ale to je správne. Tak to má byť, lebo keby to bolo napríklad tak, že šialené odbobie vo vinohrade sa vystrieda s vylihovaním na gauči, víno by sme mohli vylievať do potoka. Ej, či by to bola škoda!
Oddych prichádza vtedy, kedy oddychujú takmer všetci. Počas Vianoc sa zastavíme. Relaxujeme. Či je to potichu na gauči alebo na hlučnej návšteve s 9 deťmi... je to oddych. Je to radosť. Milujeme Vianoce. S naším vínom v ruke, lebo to je ten pocit zadosťučinenia.