Otvárame sezónu, otvárame blog

Premýšľam, čo by bolo najlepšie, ísť nato postupne obkecmi, alebo radšej In medias res? Vysvetlím vám, ako ste sa vlastne ocitli u Vinárovej ženy, alebo vás hodím rovno do príbehu? No príbehy milujeme všetci a ja milujem ten, ako si ma môj vinár omotal okolo prsta... okolo všetkých dvadsiatich...Och, ako ja milujem toho chlapa.
Vždy sa nádejám, čo som to ja za mladú švárnu devu, len teraz som sa vydala a postupne rodila a rodila a rodilaaaaa.... a potom mi dopne, že veď to všetko trvá už niekoľko rokov, budovanie rodiny, vinárstva, našej spoločnej cesty... Halooo Ria! Ty sa preber, mladá švárna deva? Skôr si ako to červené víno ... teda dúfam, že som ako červené víno – lebo to zreje... a čím je zrelšie, tým je lepšie... No spočiatku bolo divoké, mladé, plné ostrých a kyslých chutí. Tóny neboli harmonické, víno malo veľké nedostatky... tak si našlo svojho vinára.
Vlastne vinár si našiel mňa. Vlastne my sme sa nenašli, poznali sme sa od detstva. Kým on hral s mojimi bratmi futbal, ja som bicyklovala s jeho sestrami. Časom sme si to vymenili a už nechodil k nám za mojimi bratmi, ale za mnou. Samozrejme, boli z toho v rodine veľké srandy a dodnes aj sú. Roky ubiehali – divoko ako amazonské toky, lebo ja som veľmi temperamentný človek a skrotiť moju prchkú povahu, dalo vinárovi zabrať. Ale podarilo sa... Niekedy by som skôr povedala, že mne sa podarilo z pokojného chlapa urobiť prchkého cholerika, ale tak, má tri deti a prchkú ženu ... úplne ho chápem.
Asi najčastejšia otázka na nás dvoch je, ako sme sa dostali k vinárčeniu. No my sme také dve hviezdy šťasteny, čo mali tatov a tatovia mali tatov a tí taktiež, čo si vždy doma v pivnici vyrábali vlastné víno. Lebo vo Svätom Jure to máte tak – kto si tu nevyrábal víno, akoby tu nežil. Tie časy sú už minulé a nové generácie ocenia radšej dobré lokálne vínko, než by dreli celoročne vo vinohrade. Tak my radšej dreme, lebo remeslo má zlaté dno. Dosť bolo pranostík a porekadiel. Ja vám to poviem v skratke... Zaľúbil sa. Zaľúbila sa. Stretávali sa.  Zasnúbili sa. Vzali sa. Chodili do práce. Chodili do vinohradov. Robili víno popri práci. Smiali sa. Užívali si. Otehotnela. Porodila dcéru. Dali jej meno Ráchel. Chodil do práce. Chodili do vinohradov. Užívali si. Otehotnela. Porodila syna. Dali mu meno Juraj. Ďalej chodil do práce. Chodili do vinohradov. Boli vyčerpaní. Praštil s prácou. Riskli to. Chodili do vinohradov. Predávali víno. Užívali si. Otehotnela. Porodila dcéru. Dali jej meno Marína. Chodia do vinohradov. Spolu. Vyrábajú víno. Spolu. Smejú sa. Spolu. Užívajú si .... Nie, nie som tehotná.
Vinárova žena vznikla ako môj denník, kde si môžem odkladať veci praktické z nášho vínosveta a zároveň ventilovať svoju zlosť, aké je to ťažké mať za muža vinára. Nečudo, že tento môj svet vznikol začiatkom septembra. Práve vtedy začína sezóna a vinára si žena vidí veľmi málo. No už sme sa naučili, stále sa učíme. Vinárstvo vlialo do našich životov nový vietor a dynamickosť, ktorú nám ponúka nechceme nikdy stratiť. Vitajte u nás. Na našom novom webe. Na mieste, ktoré sme tvorili dlho. Lebo podstatnejšie bolo najprv vyrobiť víno až potom blog. Lebo to je základ života... Vedieť si určiť, čo je dôležitejšie a čo má pre vás väčšiu hodnotu. :)